Ovocné dreviny do nádob

Pestovanie ovocných drevín má v našich končinách dlhoročnú tradíciu. Pestuje sa prakticky od nepamäti. V posledných desaťročiach sa síce život mnohých ľudí zmenil a veľa z nich zmenilo klasické bývanie za panelákové, vzťah k pestovaniu rastlín však zostal v ich génoch natrvalo zafixovaný. Preto i tu hľadajú spôsoby, ako si dopestovať nejaké to ovocie.

Pestovanie ovocných drevín v nádobách však nie je iba záležitosťou obyvateľov panelových bytov. Čoraz viac ľudí upúšťa od klasickej ovocnej záhrady a mení ju za „modernú“ okrasnú záhradu. V našej zrýchlenej dobe je to vo svojej podstate celkom logický krok, ktorý má svoje opodstatnenie. Napriek tomu túžba dopestovať si aspoň nejaké malé množstvo čerstvého ovocia na balkóne či terase je silne zakotvená v ich srdci. Pozrime sa preto aspoň na pár základných bodov, ktoré treba pri takomto spôsobe pestovania dodržať, rovnako ako na druhy vhodné pre tento druh pestovania.

V prvom rade si treba uvedomiť, že pestovanie v nádobách nie je pre ovocné dreviny prirodzené. Nádoba pre ne predstavuje neprirodzené prostredie, čo môže pri nedodržaní zásad pestovania spôsobiť zlý vývoj rastlín, ich zakrpatenie až úhyn. Tomu treba preto prispôsobiť samotný výber pestovateľskej nádoby, ktorá by mala byť čo najväčšia. Vďaka veľkému obsahu sa viac priblížime k prirodzeným podmienkam, zabezpečíme rastline lepší štart a dlhšiu životnosť. Pamätať treba tiež na skutočnosť, že každý ovocný druh má iné nároky na pestovateľské prostredie a teda i na veľkosť nádoby.

Dôležitou súčasťou pestovania v nádobách je najmä udržanie rastlín vo vysokej zdravotnej kondícii. Nakoľko oberieme rastliny o možnosť prirodzeného rastu v pôde, musíme tento hendikep kompenzovať zvýšenou starostlivosťou a vyššími vstupmi u ostatných grotechnických opatrení (zálievka, ochrana, rez, prebierka plodov, ...).

- poloha – častou chybou je nevhodné umiestnenie nádob. Snažíme sa vyberať polohu, kde nie je priame slnečné žiarenie a podľa možnosti ďalej od múra či steny domu. Energia vyžarujúca z neho totiž dokáže vyvolať skoré jarné pučanie, v lete môže dôjsť k spáleniu rastlín.

- voda – rastliny v kontajneroch sú odkázané iba na vodu ktorú im dodáte. Pri jej nedostatku okamžite reagujú rýchlym vädnutím, usychaním až úhynom. Preto treba tieto rastliny stále sledovať a častejšie polievať. Pokiaľ to možnosti dovolia odporúča sa dokonca vybudovanie kvapkovej závlahy napojenej na časovač. Vhodné je tiež udržiavať nakyprený substrát, prípadne povrch pôdy zasypať mulčovacím materiálom.

- ochrana – správna ochrana voči chorobám a škodcom vedie k zachovaniu dobrej kondície rastlín. Tá je potrebná pri akomkoľvek pestovaní, zvlášť však pri pestovaní v nádobách.

- výživa – podobne ako v prípade vody sú rastliny odkázané iba na prísun živín zvonku. Pre zjednodušenie pestovania sa odporúča hnojiť hnojivami s pomalším uvoľňovaním a tým pádom dlhším účinkom. Tiež je vhodné pri postrekoch pridať do postrekovej kvapaliny menšie množstvo kvapalného hnojiva, najlepšie s obsahom mikroelementov.

- ochrana proti mrazom – dôležitá je najmä s ohľadom na korene rastlín. Tie sú oveľa citlivejšie na nízke teploty ako nadzemná časť. V prirodzených podmienkach sú chránené vrstvou pôdy, prípadne snehovej pokrývky, mráz na ne pôsobí iba z vrchu. V nádobách sú vystavené účinku mrazu zo všetkých strán, čo môže spôsobiť ich rýchle odumretie. Preto je potrebné nádoby na zimu obaliť izolačnou vrstvou. Vhodný je napríklad polystyrén alebo zakopanie nádob na zimu do pôdy.

- rez – správny rez prispieva takisto ku zvýšenej kondícii rastlín, ktorá zabezpečuje optimálny rast a správne prezimovanie rastlín. Dôraz treba dávať aj na skutočnosť, že nadzemná časť by mala byť v správnom pomere s podzemnou. Preto sa rastliny v nádobách snažíme udržovať v nižších pestovateľských tvaroch a rezy vykonávať precízne a dostatočne zavčasu. Vhodné je aj nepodceniť letný rez, pri ktorom odstraňujeme nepotrebné konáre doslova pri ich vzniku, čím dávame väčší priestor ponechaným vhodným konárom.

- prebierka plodov – zásah určený na reguláciu veľkosti plodov ale i rodivosti samotnej. Nikdy nemôžeme očakávať, že v bežných pestovateľských podmienkach dopestujeme v nádobách rovnakú úrodu ako v pôde. Preto pre zachovanie správnej kondície a vyrovnanej rodivosti je prebierku plodov potrebné vykonávať radikálnejšie ako pri bežnom pestovaní.

Ovocné druhy vhodné na pestovanie v nádobách

Nie každý ovocný druh sa odporúča v nádobách pestovať. Druhy s mohutným koreňovým systémov ponechajme preto pre pestovanie v záhradách a sadoch a vyberajme iba druhy s plytšími a chudobnejšími koreňmi.

- jablone – zásadou je vyberať sadenice iba na slabo rastúcich podpníkoch. 90% ich koreňovej sústavy sa nachádza v podmienkach bežného pestovania do hĺbky 40cm, čo im umožňuje pestovanie aj v nádobách. Vyhýbať by sme sa mali odrodám rodiacim na dlhom dreve (Rubín, Rubinola, Bohémia, Gold Bohémia, Viktória), ktoré sa vyznačujú silným rastom, špecifickým tvarovaním a mohutnejšími korunami. Zvlášť vhodné sú naopak tzv. stĺpovité odrody jabloní, pre ktoré je typický kordónový vzpriamený rast a vytváranie rodivých tŕňov priamo na kmeni. Medzi tieto odrody patria napríklad Flamenco, Bolero, Polka, Waltz, Charlotte a pod. Z ostatných odrôd odporúčam jednoznačne výsadbu odrôd odolných alebo rezistentných voči chrastavitosti jabloní.

- drobné ovocie – z drobného ovocia sa v nádobách najčastejšie pestujú jahody a lesné jahody. Vyžadujú minimum priestoru, bežne sa pestujú v truhlíkoch na balkónoch. Z ďalších druhov možno odporučiť stromčekové formy ríbezlí a egrešov. Pôsobia veľmi dekoratívne, pomerne dobre znášajú aj kratšie sucho, vyžadujú minimum ochrany a ich pestovanie a rez sú jednoduché. Každopádne však vyberáme odrody odolné voči americkej múčnatke egreša. V nádobách sa môžu pestovať aj maliny, vyberáme však radšej odrody s jednoročným životným cyklom (remontantné) – Polka, Polana, Poranna Rosa, Pokusa, Ada, Medea. Pozor na jostu – rastie veľmi silno a nepôsobí vôbec dekoratívne. Preto by sme od jej pestovania v nádobe mali radšej upustiť.

- menej známe ovocné druhy – z nich sa najčastejšie pestujú v nádobách čučoriedky a brusnice. Pre ľudí s bežným pH v záhrade (nie extrémne kyslým) je to dokonca veľmi jednoduchý spôsob ako si tieto kyslomilné druhy bez problémov dopestovať. Potrebu kyslej vrchoviskovej rašeliny asi netreba v prípade týchto druhov zdôrazňovať. Dobrým ťahom je tiež výsadba kľukvy pod čučoriedkové kry. Ich vzájomná symbióza umožňuje dopestovanie úrody na jednej i druhej rastline. Z ďalších druhov môžeme bez problémov do nádob vysádzať zemolez kamčatský, ružu plodovú, aróniu, amelanchier a aktinídie. Posledné menované (aktinídie) však potrebujú vybudovanie dostatočnej opornej drôtenky.

- subtropické a tropické ovocniny – ich pestovanie v nádobách je asi najbežnejšie v našich podmienkach. Ako jediné sa pestujú prevažne v bytoch, v lete sa prenášajú na chránené balkóny či terasy. Rozdielom medzi nimi je spôsob zimovania. Kým subtropické druhy (citrusy, psídia, granátovníky, figovníky, kávovníky, olivy a pod.) vyžadujú teplotu pri prezimovaní okolo 10oC, tropické druhy (banánovníky, anony, ananásy, fejchoa, kakaovníky a pod.) vyžadujú vyššiu teplotu – všeobecne je to v závislosti od druhu od 17 do 23oC. Niektoré subtropické druhy (figovníky, aktinídie čínske, granátovníky, ebenovník) je dokonca možné prezimovať v našich južných oblastiach aj vonku, samozrejme za predpokladu zabezpečenia dostatočnej ochrany proti prípadným silnejším mrazom.