Rastliny: Chelidonium majus - lastovičník väčší

Poslal: 10.05. 2015 18:57:26 (5910 čitatelov)

Lastovičník väčší ľudovo nazývaný aj bradavičník, krvná bylina či nebeský dar má hrubý valcovitý rozkorenený podzemok, ktorý je z vonka červenohnedý a  z vnútra oranžovožltý. Z hľadiska fyziognómie lastovičník môže narásť aj do výšky 1 metra. Rastlina má laločnato-vrúbkované vajcovité listy na rube s riedkym ochlpením, ktoré sú svojim tvarom podobné dubovým. Kvety vyrastajú z dlhých stopiek. Sú žlté až pomarančové a majú 4 okvetné lístky. Všeobecne platí, že lastovičník kvitne od konca apríla do septembra prípadne na niektorých miestach až do októbra. Po odkvitnutí v plodoch dozrievajú semená – šešuľovité tobolky. Pri zbere rastliny môžeme pozorovať, že byľ spolu s listami sa veľmi ľahko odlamuje, pričom  z miesta zlomu vyteká pomarančovo-žlté mlieko, ktoré má liečivé vlastnosti, a preto sa už od dávna používa v ľudovom liečiteľstve.

Lastovičník väčší v blízkosti Zvolenského zámku, apríl 2015 (MONIKAOFF)

Vedecké zaradenie
Lastovičník väčší zaraďujeme medzi cievnatésemennékrytosemenné a trváce rastliny patriace do čeľade makovité (Papaveraceae) → Chelidonium majus L.

Výskyt a rozšírenie
Lastovičník väčší pochádza z Európy a vo voľnej prírode je rozšírený v miernom pásme Eurázie, ale vyskytuje sa aj na iných kontinentoch ako napr. v Severnej Amerike, do ktorej bol pre svoje uzdravujúce vlastnosti privezený v 17. storočí osadníkmi. Rastlina obľubuje čerstvé, živinami dobre zásobené hlinité pôdy. V našich podmienkach výskyt lastovičníka pozorujeme od nížin až po horské pásmo (rastie cca do nadmorskej výšky 950 m n. m.). Obľubuje najmä slnečné, južne orientované lesy. Hojne rastie aj na lesných okrajoch teda v lesných ekotónoch: lesbezlesie, v krovinách, na rumoviskách, úhoroch, pri múroch, plotoch a v okolí našich záhrad.

Liečebné využitie
Rastlina má svoju dávnu liečiteľskú históriu, ktorá sa datuje až do obdobia staroveku. Na liečebné využitie zberáme za slnečného počasia celú vňať, kedy má najviac liečivých látok. Kvitnúcu vňať opatrne odstrihávame a očisťujeme ju od starých a zožltnutých listov. Rastlinu možno využívať za čerstva (lastovičníkové mlieko) alebo ako prísadu do čajových zmesí, do ktorých pridávame jej sušenú vňať. Pre obsah alkaloidov, derivátov kyseliny kávovej a iných významných látok lastovičník priaznivo pôsobí pri chorobách vnútorných orgánov – pečene, žlčníkaobličiek. Rastlina prečisťuje krv, má krvotvorné účinky a výrazne napomáha pri liečbe aj závažných chorôb pečene. Nezriedka sa extrakt z lastovičníka využíva aj pri liečbe hemoroidov. Pri vonkajšom použití rastlina uzdravuje zhubné choroby kože, resp. kožné karcinómy, „nevyliečiteľné“ lišaje, Bércové vredy, lupienku a odstraňuje aj bradavice z čoho vznikol jej ľudový názov bradavičník.

Aby toho nebolo málo treba spomenúť, že dokonca sú známe i prípady ľudí, ktorí si pomocou liečebnej terapie lastovičníkom celkom vyliečili sivý zákal, škvrny na očných rohovkách ako aj slabozrakosť! Podrobné informácie o tom, ako sa zbavovať zdravotných neduhov prostredníctvom tejto rastliny nájdeme v starých bylinkárskych knihách a homeopatických učebniciach.

Pri dávkovaní, vnútornom užívaní ako aj vonkajšej aplikácií lastovičníka treba byť opatrný. Isté pravidlo platí napríklad pri liečbe očí. Získanou tekutinou zo stoniek rastliny potierame vždy len kútiky zatvorených očí. Tu je zaujímavosťou práve to, že hoci sa šťava na oko nenatrie priamo, no do neho aj tak prenikne. Naopak pri priamom vniknutí šťavy do oka by došlo k trvalému poleptaniu rohovky.

Jedovatosť tejto rastliny býva v praxi často preceňovaná. Pravdou je, že lastovičník pokiaľ sa dávkuje opatrne je bez vedľajších účinkov. Naopak chorému len pomôže. Rastlinu v procese uzdravujúcej terapie môžeme využívať vo viacerých formách, vo forme: záparu /pozn.: čaj sa nevarí len sa zaparí/, čerstvej šťavy, tinktúry alebo vínového výluhu (Mária Trebenová, 1991).

Hirzutizmus a lastovičník
Hirzutizmus je choroba, ktorá sa prejavuje nadmerným ochlpením. U žien je to najčastejšie nad hornou perou, okolo bradaviek, na bruchu, lícach a pod. Hirzutizmus postihuje prevažne ženy s tmavšou pleťou (dámy z arabskej kultúry alebo južanky...), ale niekedy sa mu nevyhnú ani belošky. Ochorenie má často endokrinologický pôvod. Na príčine môže byť ale aj narušený metabolizmus cukrov a u starších žien obdobie menopauzy, počas ktorého sa v organizme spúšťajú prudké hormonálne zmeny niekedy vyusťujúce aj do prílišného ochlpenia na spomínaných častiach tela. A práve pri tomto probléme pomôže šťava získaná z lastovičníka, ktorú v odšťavovači odšťavíme a čerstvú skladujeme v chladničke, kde nám vydrží dlhý čas. Natierame ňou postihnuté časti tela a necháme niekoľko hodín pôsobiť. Následne pokožku umyjeme jemným mydlom. Pre suchšie typy pleti sa odporúča po vykonanej procedúre aplikovať na kožu nechtíkovú masť alebo rumančekový olej.

Možnosť domáceho pestovania
Hoci sa lastovičník dá bez problémov zberať vo voľnej prírode, no pre tých, ktorí na to nemajú čas bude lepšie ak si rastlinu vypestujú priamo v pohodlí domova a jej liečivú vňať tak budú mať vždy po ruke. Na internete si možno zakúpiť produkt v cene cca 20 Kč, ktorý obsahuje 30 kusov semien lastovičníka väčšieho (Chelidonium majus L). Semená vysievame na jar do humóznej, dostatočne vlhkej a priepustnej pôdy. Do pôdy môžeme pred výsevom pre lepší štart rastu zapracovať hnojivo s vyšším obsahom dusíka – N38. Z hľadiska stanovišťa je najlepšie voliť polotienné alebo slnečné miesto. Pozitívom je, že liečivú silu tejto rastliny možno využívať aj počas zimy. Lastovičník prezimuje a pritom ostáva stále zelený. Možno ho teda jednoducho nájsť pod snehom ak si zapamätáme miesto, kde rástol.

Prehľad zaujímavostí
Lastovičník väčší, lat. Chelidonium majus L. ľudovo nazývaný všakovako aj ako zlatý koreň, je u nás jediným druhom rodu, a preto jeho zámena s inou rastlinou nepripadá v úvahu. Už rímsky spisovateľ a autor prírodopisnej encyklopédie Naturalis Historia; Plínius Starší (* 23 n. l. – † 24. august 79) hovorieval, že rastlina je výborným prostriedkom na liečbu žltačky, podporu činnosti žlčníka, žlčových ciest a vnútorných orgánov. V stredoveku táto „krvná bylina“ pomáhala alchymistom pri hľadaní kameňa mudrcov. V starých učebniciach o liečivých rastlinách je zmienka o tom, že na lastovičník lietavajú lastovičky, ktoré kúskami jeho listov pretierajú slepé očká svojim mláďatám. Možno i odtiaľ pochádza pravé meno tejto rastliny.

Slovo na záver
Historicky boli lastovičníku vždy pripisované mimoriadne liečivé účinky, niekedy dokonca až magické. Niektorí liečitelia dodnes veria tomu, že užívaním extraktu z tejto rastliny by bolo možné vyliečiť niektoré druhy vnútornej rakoviny. Dnes však ku podivu lastovičník zaraďujeme medzi obyčajné buriny, čo je ale veľká škoda. Odpor k tejto rastline v dnešných časoch sa dá odôvodniť azda tým, že s príchodom priemyselnej výroby liečiv sa všetky dovtedy vysokocenené liečivé rastliny začali odcudzovať. Asi to bolo preto, aby sa ľudia od nich odvrátili a začali užívať nové, umelo vyrobené lieky.

Chelidonium majus - lastovičník väčší

Spracovala: Ing. Monika Offertálerová, 10. máj 2015

Foto: Monika Offertálerová a Miloš Vymazal
10 nejnovějších článků v tomto tématu
02.07. 2017
327 čitatelov
Capsella bursa-pastoris - kapsička pastierska
Motto: „Liečivá kapsička nielen pre pastierov.“ Opis a výskyt: Kapsička pastierska je jednou z našich najrozšírenejších liečivých rastlín, ktorá patrí do čeľade kapustovité – Brassicaceae.
07.01. 2017
814 čitatelov
Linaria vulgaris - pyštek obyčajný
Pyštek obyčajný – Linaria vulgaris Mill. Motto: „Žlčník má najradšej žlté pyšteky“. Opis: Nápadne pekné, husté, sýtožlté strapcovité súkvetia pyšteka môžeme obdivovať väčšinou
01.07. 2016
2.65 kB čitatelov
Galium odoratum - lipkavec marinkový
Lipkavec marinkový (marinka voňavá) - Galium odoratum L. (syn. Asperula odorata L.) Krátka charakteristika: Lipkavec marinkový, Česky aj: Mařinka vonná, Poľsky: Marzanka wonna, Maďarsky: Szagos
06.05. 2016
3.30 kB čitatelov
Tussilago farfara - podbeľ liečivý
Motto: „Prvý v poradí, prvoradý v účinku“. Opis: trváca, liečivá, medonosná rastlina s plazivým podzemkom z čeľade Asteraceae → astrovité. Podľa polohy kvitne od marca do mája.
28.08. 2015
4.83 kB čitatelov
Achillea millefolium - rebríček obyčajný
Opis rastliny: Rebríček obyčajný známy aj pod ľudovým názvom mačací alebo myší chvost je trváca, voňavá a liečivá rastlina, ktorú zaraďujeme do čeľade astrovité (Asteraceae). Jej
14.08. 2015
4.79 kB čitatelov
Geranium robertianum - pakost smradľavý
Opis rastliny: Pakost smradľavý ľudovo aj „bocianí zobák“ je jednoročná prípadne ozimná liečivá rastlina, ktorú zaraďujeme do čeľade pakostovité – Geraniaceae. Na jej cca 10 až 40
01.08. 2015
4.94 kB čitatelov
Cichorium intybus - čakanka obyčajná
Motto: „Krása a úspech sú ukryté v zdravej pečeni“. Čakanku, ktorú pestovali už starovekí Egypťania, ju pokladali za magickú rastlinu. Verili, že je poslom krásy a úspechu. Napokon
23.07. 2015
4.47 kB čitatelov
Hypericum perforatum - ľubovník bodkovaný
Ľubovník bodkovaný často nazývaný ako svätojánska bylina, trezalka či krv svätého Jána je trváca medonosná rastlina patriaca do čeľade ľubovníkovité – Hypericaceae. Narastá do výšky
25.05. 2015
4.66 kB čitatelov
Bylinkové potešenie
Bylinky dopestované zo semena majú veľa výhod. Okrem toho, že sú lacnejšie, môžete získať v rovnakom čase viac rastlín, o ktoré sa postaráte vlastnými rukami a tiež majú často lepšie
20.04. 2015
4.91 kB čitatelov
Stévia a iné zdravé bylinky
Na jar máte určite nové plány čo sa týka záhradky a pestovania a možno aj so zmenou životného štýlu a jedálnička.
Diskusné fórum / Bylinky a korenie
17.12. 2013
3.80 kB čitatelov
Marocká mäta - pestovanie
23.11. 2013
4.25 kB čitatelov
Pestovanie petržlenu v črepníku na balkóne.
05.06. 2012
13.19 kB čitatelov
Echinacea purpurea
05.12. 2011
12.16 kB čitatelov
Pamajorán obyčajný
31.10. 2011
8.04 kB čitatelov
Moračina, pakmín
26.04. 2010
9.78 kB čitatelov
Satureja douglasii