Rastliny: Quercus robur - dub letný

Poslal: 15.11. 2015 11:00:43 (5712 čitatelov)

Opis a botanické zaradenie: Quercus robur L. – Slovensky: Dub letný, Česky: Dub letní (křemelák), Anglicky: English oak, Maďarsky: Kocsányos tölgy, Rusky: Дуб чере́шчатый je stredne vysoký listnatý strom s košatou korunou a tmavosivou rozpukanou kôrou patriaci do čeľade bukovité (Fagaceae). Dorastá do výšky aj 30 až 40 m. Táto významná pomaly rastúca krajinotvorná drevina má vlnkovito laločnaté krátkostopkaté listy a jednodomé kvety, pričom samčie súkvetie má charakter jahniad na tohoročných vetvičkách a samičie jahňady rastú na letorastoch. Kvitne v máji až júni. Plody sú jednosemenné nažky uložené v zdrevnatených čiaškách na stopkách – žalude.

Quercus robur - dub letný

Výskyt: Dub letný ľudovo aj kremelák alebo letnák sa prirodzenie vyskytuje v Európe, Malej Ázii a na Kaukaze. No tiež aj v niektorých lokalitách severnej Afriky. Spolu s dubom zimným ide o hlavné druhy európskych opadavých lesov vrátane tých našich, ktorých areály sa na väčšine územia Slovenka prekrývajú. Výsledkom tohto prekryvu sú miešané dubiny. Avšak treba poznamenať, že dub letný je nížinný strom, resp. druh lužných lesov a nížinných oblastí, ktorý len zriedka vystupuje do nadmorskej výšky nad 1000 m, zatiaľ čo dub zimný je drevina význačná pre podhorské oblasti. Dubové lesy rastúce v teplejších oblastiach vytvárajú typické dúbravy. Na voľnom priestranstve drevinu často pozorujeme aj ako osamelý strom – solitér.

Charakteristika zbieraných častí a ich využitie v liečiteľstve:
Dubová kôra
Na liečebné účely najlepšie po rúbaní alebo presvetľovaní lesov a so súhlasom majiteľa lesa zberáme z mladých kmeňov a konárikov dubovú kôruCortex quercus / КОРА ДУБА, ktorá sa spolu s listami a žaluďmi už v staroveku pre svoje blahodárne účinky používala v liečiteľstve. Zber vykonávame na jar (marec – apríl), kedy jemne odlupujeme iba mladú, lesklú a tzv. zrkadlovú kôru bez zvyškov dreva hrubú asi 3-6 mm. Materiál sušíme prirodzene na slnku alebo využívame umelé teplo. Pomer zoschnutia je asi 2:1. Droga získaná z kôry sa vyznačuje horkou chuťou, zvieravým pôsobením a po navlhčení trieslovinovým zápachom. Odvar z nej sa vnútorne indikuje pri črevných a žalúdočných kataroch, zápalových procesoch v tráviacom trakte a na zastavenie hnačky, pri ktorej neraz dochádza i ku krvácaniu. Pri zápaloch tráviaceho traktu užívanie odvaru zabraňuje kapilárnemu presakovaniu krvi. Je to vďaka vysokému obsahu trieslovín (až do 20 %) prítomných v kôre, ktoré majú adstringentné (sťahujúce) a protizápalové účinky. Pôsobením trieslovín sa na stenách tenkého čreva vytvára ochranná vrstva, pod ktorou sa krehká zapálená sliznica čreva rýchlejšie hojí. Ale keďže táto vrstva sa asi po 4 hodinách olupuje, pravidelnosť v dávkovaní je absolútnou prioritou. Na prípravu jednotlivej terapeutickej dávky liečivého odvaru z dubovej kôry potrebujeme: 1,5 g drogy, čomu zodpovedá asi jedna čajová lyžička práškovitej dubovej kôry. Toto množstvo je určené na 2 dl vody, v ktorej kôru na miernom ohni varíme po dobu 10 minút. Odvar spočiatku popíjame každé 4 hodiny, po zlepšení stavu dávky znížime na 2-3 x denne. Tento nápoj je síce dosť horký, za to však výrazne liečivý! O priaznivom efekte trieslovín – látok trpkej chuti sa môžeme presvedčiť aj lokálne, napríklad pri zápale sliznice dutiny ústnej – stomatitíde, inflamovaných hemoroidoch, akné, nadmernej potivosti a ťažkých chronických kožných chorobách vrátane rôznych exémových ložísk a plesní. Obklady z dubovej kôry sa zvonku používajú aj na hojenie opuchov, omrzlín a dokonca sa osvedčili aj na popáleniny I. a II. stupňa, kedy zabraňujú ďalším stratám lymfy. Tento účinok zabezpečuje trieslovinová látka – tanín, ktorá však pri rozsiahlej nekrotizácií už môže koagulovať aj bunky, ktoré by sa ešte mohli regenerovať, a z toho dôvodu sa lokálne použitie neodporúča až pri veľmi ťažkých popáleninách (III. stupňa) ako aj po rozsiahlych poleptaniach kože spôsobených alkáliami alebo ťažkými kovmi.

Dubové plody
Dubové plody sú známe pre svoju vysokú nutričnú hodnotu. V žaludi (Glans) sa nachádzajú škroby, sacharidy, bielkoviny, mastné oleje, vápnik, magnézium a i. Na rozdiel od kôry, ktorú zberáme skoro na jar, zrelé a zdravé, lesnou zverou veľmi obľúbené žalude – Glandes quercus zberáme počas jesene (október – november), pričom najchutnejšie sú po ranných mrazoch. Pri zbere ich zbavujeme osovej čiašky a po usušení aj šupky. Môžeme si z nich pripraviť kašu, placky či dokonca chlieb alebo žaluďovú kávu. Pražené žalude sa používajú ako prostriedok proti hnačkám, na detoxikáciu organizmu a vo forme prášku zas ako pomocný liek pri angíne pectoris, ktorá sa objavuje pri nedostatočnom zásobovaní srdcového svalu krvou a kyslíkom. Dávkovanie pri tomto neduhu je nasledovné: 3 až 4 x denne sa medzi jedlami užije polovica čajovej lyžičky prášku.

Dubové listy
Hoci na rozdiel od kôry to nie je až takým bežným zvykom, avšak možný je aj zber dubových listovFolium quercus. Zberáme ich od jari do jesene, resp. až dovtedy pokiaľ nezožltnú. Zápar sa podobne ako kôra ordinuje pri hnačkách, črevných a žalúdočných ťažkostiach. Kôru pri týchto neduchoch môžeme listami nahradiť, no majú o niečo slabší účinok. Je to preto, že obsahujú menšie množstvo trieslovín. Na druhej strane to ale možno kompenzovať použitým množstvom. Zvonka sa čerstvý kašovitý obklad z listov duba osvedčil na ťažko sa hojace rany a bolestivé kĺby, kedy sa aspoň po dobu jednej hodiny aplikuje na miesta bolesti, pričom pri dobrej znášanlivosti pre zosilnenie liečivého účinku obklady nechávame pôsobiť aj na noc.

Dubienky
Len pre zaujímavosť dubienkyGalla sú guľaté nádory, inými slovami ide o „patologické novotvary“ vyvolané hmyzom (tzv. hrčiarkami). Liečebne sa však používajú z iného druhu duba, než o ktorom je písaný tento článok, a to z duba hálkového – Quercus infectoria veneris Olivier. Dubienky z našich domácich druhov nie sú vhodné na liečebné účely, a preto sa ani nezbierajú.

Recept na krásnu pleť: Týmto receptom docielite, že budete mať žiarivú a zdravú pleť. Tvár osvieži, póry eliminuje a vrásky vyhladí „pleťová voda КОРА ДУБА“, ktorú si pripravíme nasledovne: do 0,3 l vody pridáme 15 g dubovej kôry a prikryté to - cca 15 minút varíme a po varení 10 minút lúhujeme. Na záver precedíme a teplým odvarom si jemne omývame tvár.

Záverom: Hoci dubovú kôru môžeme sušiť, treba povedať, že pre dosiahnutie požadovaného liečebného výsledku je najúčinnejšia čerstvá mladá kôra z približne desať ročných stromov. To platí pre vonkajšie ako aj vnútorné využitie. Naopak veľmi stará či dlho skladovaná sušená kôra (2 roky a viac) sa z hľadiska liečivých účinkov považuje za bezcennú!

Quercus robur - dub letný

Vypracovala: Ing. Monika Offertálerová, 15.11.2015

Foto: Miloš Vymazal
10 nejnovějších článků v tomto tématu
21.10. 2016
660 čitatelov
Quercus bicolor - dub dvojfarebný
Dub dvojfarebný je mohutný americký strom dorastajúci do výšky 25 metrov, zriedkavo až 30 metrov. Tvorí 8-10 cm široké, tmavozelené, lesklé listy dlhé 10-18 cm. Rastie v močiaroch a lužných
09.11. 2014
5.55 kB čitatelov
Juglans regia - orech kráľovský
Orech kráľovský i spolu s mandľou či lieskou zaraďujeme k druhom škrupinového ovocia. V nedávnej minulosti sa orechy často vysádzali popri cestách v podobe stromoradí. Semená, ktoré
30.06. 2013
14.26 kB čitatelov
Okrasné javory v záhrade
Javory sú v záhonoch nesmierne atraktívne. Známe sú najmä vo výsadbách v japonských záhradách, ale nie je to podmienkou. Elegantne sa vynímajú v akejkoľvek záhrade ako solitéry, v skupinových
15.11. 2011
7.81 kB čitatelov
Prunus serrulata - sakura
Sakura alebo aj čerešňový kvet. Jej domovom sú ázijské štáty ako napr. Japonsko, Čína, Vietnam a Kórea. Dosahuje výšku od 3 m až po 7 m v závislosti od odrody.
19.08. 2009
30.75 kB čitatelov
Castanea sativa - gaštan jedlý
Gaštany patria dlhodobo k najžiadanejším a najmenej dostupným ovocným druhom. Táto delikatesa sa dá bez problémov pestovať aj v našich oblastiach. Vytvára pekné estetické stromy dorastajúce
11.03. 2009
26.51 kB čitatelov
Robinia pseudoacacia 'Frisia' - agát biely
Agát biely Frisia je mimoriadny dekoratívny strom, ktorý nemá rovného pri prepúšťaní svetla do záhrady. I keď narastie pomerne vysoký, jeho vplyv na úrovni pôdy je minimálny. Tvar má oválny
03.03. 2009
36.20 kB čitatelov
Juglans regia - orech kráľovský - výsadba, pestovanie a ošetrovanie (2)
Výživa a hnojenie Orechy patria k ovocným druhom, pri ktorých podiel hospodárskej úrody na celkovej biomase vytvorenej v priebehu roka je nižší ako pri iných ovocných rastlinách, čo spolu
01.03. 2009
25.46 kB čitatelov
Juglans regia - orech kráľovský - výsadba, pestovanie a ošetrovanie (1)
Škrupinoviny zahŕňajú niekoľko ovocných druhov rôzneho botanického zaradenia, a tým i vlastností – morfologických aj biologických. Spoločným znakom však je, že semená, ktoré sú konzumnou
14.01. 2008
47.13 kB čitatelov
Quercus rubra - dub červený
Dub červený je jedným z najrýchlejšie rastúcich a najživotaschopnejších dubov. V mladosti je vzpriameného vzrastu a neskôr sa s vekom dramaticky rozširuje. Má výraznú štruktúru, keď je
14.01. 2008
25.05 kB čitatelov
Quercus palustris - dub močiarny
Dub močiarny je známy ako veľmi obľubený symetrický veľký strom, ktorý v dospelosti dorastá do výšky asi 30m a šírky asi 15m. V mladosti má vzpriamenú kužeľovitú korunu a s vekom sa
Diskusné fórum / Stromy listnaté opadavé
30.12. 2016
233 čitatelov
Množenie rastlín
15.03. 2014
53.58 kB čitatelov
Jedlý gaštan
08.07. 2012
36.89 kB čitatelov
Javor - choroba
26.08. 2011
26.60 kB čitatelov
Katalpa - určení stromu
05.05. 2011
13.47 kB čitatelov
Dub červený - rez
06.12. 2009
15.06 kB čitatelov
Ibištek sýrsky
01.03. 2009
16.40 kB čitatelov
Orech kráľovský - štepenie