Kopytník európsky (Asarum europaeum L.) z botanického hľadiska zaraďujeme do čeľade vlkovcovité – Aristolochiaceae. Z 28 druhov kopytníka rastie v Európe iba tento jediný, ktorý prežil ľadové doby.
Asarum europaeum - kopytník európsky
Opis rastliny
Kopytník európsky je trváca, vždy zelená, mierne jedovatá rastlina s chlpatou a šupinatou stonkou, na konci ktorej sú 2 zriedka 3 tmavo-zelené, na líci lesklé listy s obličkovitou čepeľou pripomínajúce tvar konského kopyta. Celá rastlina narastá do výšky približne 10 cm, kvitne v jarných mesiacoch – marec, apríl, máj a má protogynické (blizny v kvete dozrievajú skôr ako peľnice) nenápadné kvety. Kvetný obal je tvorený z troch vo vnútri hnedo purpurových a z vonku hnedých zrastených okvetných lístkov. Kvety oplodňujú mladé mušky a mravce, ktoré zabezpečujú i rozšírenie rastliny do okolia. Plodom je vajcovitá chlpatá šesťpuzdrová tobolka.Rozšírenie rastliny
Kopytník obľubuje hlinité, mierne vlhké a prevažne zásadité pôdy na tienistých plochách. Najlepšie sa mu preto darí pod klenbami listnatých a ihličnatých lesov. Vo vyšších polohách sa viaže na alkalické horniny so zvýšeným obsahom vápnika alebo horčíka.Zberané časti a účinné látky
Na liečebné využitie sa v minulosti zberal koreň spolu s vňaťou – Asari radix cum herba, pričom najúčinnejšou látkou, ktorá sa nachádza v rastline je derivát oxyhydrochinónu asarón, tzv. kopytníkový gáfor. Rastlina ďalej obsahuje: triesloviny, živice, sliz, jablčnú a citrónovú kyselinu, antibakteriálne látky a minerálne soli. V čase zberu koreň rastliny možno celkom ľahko identifikovať, pretože páchne ako gáfor a má pálčivú prieprovitú chuť, ktorá otupuje (znecitlivuje) jazyk, resp. pôsobí anesteticky.Kontroverzia pohľadov na liečivé vs. jedovaté účinky
Kopytník európsky svojho času patril medzi najslávnejšie lieky gréckej antiky. Preslávil sa hlavne emetickým účinkom (pozn.: emetikum → liek vyvolávajúci zvracanie, dávidlo), kedy sa používal na vyprázdnenie obsahu žalúdka. Z toho titulu chorému priniesol rýchlu úľavu pri trvajúcich nevoľnostiach, ťažobách a toxických otravách žalúdka. Z listov kopytníka sa vyrábalo aj víno, ktoré sa ordinovalo pri rôznych neduhoch. Vývar z koreňa sa uplatňoval pri funkčnej poruche pečene a vodnatieľke (nahromadení vody v tele). Kontroverznejšie bolo využívanie kopytníka v období stredoveku, kedy sa niekedy priamo a inokedy pod zámienkou úpravy menštruačného cyklu zneužíval na vyvolanie potratu (abortívum).V súčanej dobe sa na základe medicíny dôkazov využívanie drogy z kopytníka nedoporučuje. Pri nadmernom požití drogy totiž môže dôjsť k ireverzibilnému (nezvratnému) poškodeniu obličiek. V odbornej literatúre sa tiež objavujú zmienky o tom, že dlhodobé užívanie rastliny zhubne pôsobí na močové ústrojenstvo – karcinogénny efekt a dokonca môže vyvolať i zmeny dedičných vlastností – mutagénny efekt.
I napriek popísaným negatívam sa ale ešte i dnes môžeme stretnúť s využitím rastliny, napr. v oblasti veterinárnej medicíny.
O tom, či je rastlina jedom rozhoduje dávka
Na základe prečítaného môžu mnohí z vás nadobúdať dojem, že kopytník európsky je rastlina v skutku opradená množstvom rozporov. Na jednej strane liečivá, na strane druhej škodlivá ba až jedovatá. V tomto smere veľa závisí práve na spôsobe podania a množstve dávky, ktoré by malo byť ordinované vždy po porade s kompetentnou osobou (lekárom a pod.).Jednorazové užitie predpísaného množstva drogy obvykle rýchlo zaúčinkuje a prinesie úľavu pri žalúdočných problémoch a otravách (ako sme uviedli vyššie), za to neobmedzené ba až nadmerné užívanie drogy má skôr opačný efekt.
Slovo na záver:
I napriek skutočnosti, že pravdepodobne asi väčšina z nás túto rastlinu nikdy liečebne nevyužije nezatracujme ju, ale venujme jej náš obdiv a pozornosť! Je predsa mnoho vecí okolo nás, ktoré sa nedajú zjesť či vypiť a predsa ich milujeme . A keď na podvečernej prechádzke v prítmí magických zvukov lesa natrafíme na koberček sýtozelených lesknúcich sa kopýtok, ktoré sa svojou krásou vynímajú nad nevýraznými či uschnutými časťami okolitej flóry iste pookrejeme.
