Helleborus niger - čemerica čierna

Popis:

Slovensky Čemerica čierna; po česky: Čemeřice černá je známa aj pod ľudovými názvami: Čierne korenie, Snežná ruža, Vianočná ruža, Zimná ruža alebo Kristova ruža. Čeľaď: Ranunculaceae – iskerníkovité

Je to trvácna, cca 15 až 30 cm vysoká, mrazuvzdorná rastlina, ktorá dobre znáša teploty do -20°C. Táto výnimočná a veľmi odolná trvalka má silný, zhrubnutý podzemok s mohutným zväzkom koreňov čiernej farby; odkiaľ pochádza aj jej názov „čierna“. Z podzemku vyrastajú kožovité, tvarom kopijovité, vždyzelené listy so zúbkatou čepeľou. Kvety čemerice sú nápadné, veľké, snehobielej farby vo vnútri s nažltlým a z vonku ružovkastým nádychom. Kališných lístkov je 5. Rastlina kvitne od skorej jari a na niektorých miestach pokojne aj od januára, čo záleží predovšetkým od nadmorskej výšky danej lokality ako aj od jej expozície.

Plodom je malý 3 až 4 cm dlhý mechúrik s čiernym semenom. Celá rastlina je jedovatá. Jej šťava môže podráždiť kožu a v horšom prípade spôsobiť pľuzgiere. Paradoxne sa ale droga z rastliny využíva v humánnej a ešte viac vo veterinárnej medicíne.

Rozšírenie:

Prirodzený areál rozšírenia čemerice čiernej sa nachádza na juhu strednej Európy a v južnej Európe. Jej prirodzený výskyt je preukázaný v krajinách ako sú Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Taliansko či bývalá Juhoslávia. Na Slovensku a v Čechách sa len pestuje, pričom miestami môže „zdivieť“, ale ako pôvodne sa vyskytujúcu vo voľnej prírode ju môžeme vyhľadať, napr. v severných vápencových Alpách, Apeninách a v Karpatoch.

Pestovanie:

Čemerica čierna sa s obľubou pestuje v záhradách ako skorá okrasná jarná rastlina. Pestovať sa môže voľne, alebo v črepníkoch. V zime a skoro na jar kvitne len málo rastlín, takže čemerica je v tomto smere netradičná rastlina. Vyznačuje sa tým, že sa jej dobre darí v podmienkach, ktoré sú podobné tým lesným, preto pri jej výsadbe, uprednostňujme polotieň a miesto chránené pred vetrom, to môže byť napr. v zátiší pod opadavými kríkmi. Na jednom stanovišti dokáže vydržať veľmi dlho a postupom času naberá aj na kráse. Ak chceme rastlinku presadiť z kvetináča na záhon, urobme to najneskôr v septembri, aby pred zimou stihla dobre zakoreniť. Po zasadení následne pôdu prikryme i vrstvou lístia. V prípade, že sa rozhodneme čemericu zasadiť na jar, nezabudnime ju zalievať pravidelne až do konca leta, aby nám dobre zakorenila. Raslina obľubuje priepustnú, vlhkú, ale nie príliš premočenú, vápanetú pôdu bohatú na humus. Raz ročne ju môžeme prihnojiť organickým hnojivom, za čo sa nám odvďačí nádherným zakvitnutím v budúcej sezóne!

Rozmnožovanie

Čemerica sa rozmnožuje vysemeňovaním, v okolí materskej rastliny, kde pozorujeme vyrastať malé semenáčiky. Rastlinky, ktoré vyrastajú zo semien začínajú kvitnúť až po niekoľkých rokoch, zvyčajne 3-4, čo znamená, že pri čakaní na prvé kvietky, musíme byť trpezliví.

Účinné látky a liečebné využitie

Čemericu čiernu odporúčali už starogrécki lekári. Cenil si ju aj Hippokratés, ktorý ju v 5. storočí pred n. l. predpisoval ako preháňadlo. Na liečebné účely sa pred začiatkom vegetačného obdobia, t. j. skoro na jar alebo po jeho skončení, t.j. na jeseň zberajú podzemky čemerice čiernej (po latinsky: Rhizoma hellebori nigri), ktoré po dôkladnom očistení sušíme v polotieni na dobre vetranom mieste alebo v umelých podmienkach pri teplotách do 40 °C. Výsledná droga má horkú a pálivú chuť. Pôsobí predovšetkým ako silné kardiakum (liek podporujúci činnosť srdca) a diuretikum (liek podporujúci vylučovanie moču).

Kardioglykozidy – helebrín a helboreín sú vysoko účinné srdcové substancie prítomné v podzemkoch čemerice, ktoré priaznivo ovplyvňujú činnosť srdca. Glykozidy obsiahnuté v čemerici tiež významne pôsobia i na centrálnu nervovú sústavu, a preto sa využívajú aj pri výrobe liečiv, ktoré podporujú liečbu niektorých nervových ochorení, psychických stavov a indikujú sa napr. po otrase mozgu, melanchólií, alebo vážnych citových šokoch. Tieto liečivá mávajú zároveň aj silný potopodný, diuretický (močopudný) a laxatívny účinok. Netreba však opomenúť, že droga obsahuje nielen zdraviu prospešné látky, ale aj glykozidy, ktoré môžu paradoxne až príliš intenzívne ovplyvňovať srdcovú činnosť; ako aj prítomný saponín heleborín, ktorý dráždi sliznice, nutká na kýchanie a vyvoláva hnačky. Keďže účinok drogy na srdce vzbudzoval veľké kontroverzie a nebol zaručene spoľahlivý, od jej využitia sa z dôvodu obáv pre možné otravy v súčasnosti už upustilo. Výťažky z čemerice sa aktuálne azda viac uplatňujú vo veterinárnej, než humánnej medicíne, kde sa dodnes úspešne využívajú ako veterinárne diuretikum, pri liečbe tráviacich porúch u zvierat, na likvidáciu parazitov a vypudenie cudzopasníkov.

Zaujímavosť:

V stredoveku čemerica čierna slúžila k ochrane príbytkov a dobytka pred čarodejnicami. Svoje uplatnenie nachádzala aj v čiernej mágií.