Opis: Z hľadiska vedeckej klasifikácie slivku trnkovú (Prunus spinosa) zaraďujeme do triedy vyšších dvojklíčnolistových rastlín (Rosopsida), radu ružotvaré (Rosales) a čeľade ružovité (Rosaceae). Slivka trnková alebo anglicky Blackthorn, nemecky Schwarzdorn, rusky тёрн a maďarsky Kökény je bohato rozkonárený listnatý opadavý ker dosahujúci výšku obvykle 2 až 3 m. Koreňovými výhonkami sa rozmnožuje pomerne rýchlo, kedy vytvára rozsiahle porasty. Jej mladé konáriky sú zelené a ochlpené, staršie tvrdé, červenohnedé až tmavo šedo-hnedé.

Prunus spinosa - slivka trnková
Rozšírenie: Prirodzeným areálom rozšírenia slivky trnkovej alias trnky je Stredná Ázia, Južné Rusko, Severná Afrika a takmer celá Európa. Márne by sme ju hľadali azda iba na Islande a v tých najsevernejších oblastiach. V blízkosti jej vývojového ohniska na Kaukaze sa okrem kríčkových foriem nachádzajú aj vysoké stromové formy trniek. V Severnej Amerike, kde sa vyskytuje len jej „zdivená“ forma je trnka nepôvodná. Optimálne podmienky nachádza od nížin až po horské oblasti do 1 400 m n.m. Rastie najmä na suchších a slnečných lokalitách, kamenistých a krovitých stráňach, výslnných skalách, lúkach, rúbaniskách, lesných svahoch, suchších okrajoch lesa, popri poľných cestách a pod. Vďaka svojej dobrej odolnosti voči nehostinným podmienkam rada obsadzuje nové lokality, z ktorých „vytesňuje“ pôvodnú bylinnú vegetáciu. V prírode preto nie sú nezvyčajné ani rozsiahle trnkové húštiny.
Účinné látky: Plody sa vyznačujú značným obsahom trieslovín, ktoré im dodávajú typicky trpkú chuť. Trnky ďalej obsahujú sacharidy, glykozid amygdalín známy aj pod označením laetril či vitamín B17, pektíny, organické kyseliny, vitamíny, minerálne a iné látky. Kvety obsahujú flavonoidy, resp. flavónové glykozidy ako kvercetín a kemferol, triesloviny, farbivá, cukry, omladzujúci vitamín C, atď.
Liečebné využitie: Slivka trnková patrí medzi tradičné liečivé rastliny. V období staroveku sa využívala ako potravina a pravdepodobne aj ako liečivá rastlina. Plody vďaka vysokému obsahu trieslovín pôsobia sťahujúco (adstringentne), protizápalovo (antiflogisticky) a rovnako predstavujú aj osvedčený prírodný prostriedok proti hnačkám. Vzhľadom pre ich schopnosť priaznivo a šetrne vplývať na gastrointestinálny a močový trakt sa ordinujú aj pri nezávažných dyspepsiách – poruchách trávenia a bolestivých zápaloch močového mechúra. Kvety majú najmä močopudný (diuretický) účinok, a preto sa podobne ako plody ordinujú pri zápaloch močového mechúra. Ďalšou významnou devízou čaju pripraveného z kvetovej drogy je aj, že podporuje látkovú premenu a pôsobí mierne preháňavo (laxatívne). Inými slovami zakiaľ čo plody odstraňujú hnačku, kvety zas zápchu. Na prípravu liečivého čaju potrebujeme šálku horúcej vody a 2 čajové lyžičky sušených kvetov. Pri žalúdočných ťažkostiach a chorobách močových ciest smelo pridajme do čaju aj sušené alebo čerstvé plody. Konzumácia tohto drobného divorastúceho ovocia sa pre jeho protizápalové a omladzujúce účinky doporučuje aj v kontexte prevencie!
Zber a sušenie: Na liečebné účely najlepšie za slnečného počasia môžeme zberať kvet (Flos pruni spinosae), plod (Fructus pruni spinosae) alebo oboje. Niekedy sa zberajú aj listy a kôra. Biele voňavé kvety zberáme v jarnom období (marec až apríl), keď prevažná časť pukov ešte nie je plne rozkvitnutá, ale už je biela. Naopak vyhýbajme sa zberu „prekvitnutých“ kvetov. Kvety zbavené od nečistôt sušíme v tenkej vrstve prirodzeným alebo umelým teplom do 40 °C. Inou alternatívou ich zberu je odstrihávanie celých konárikov, z ktorých po usušení kvety strasieme a preosiatím očistíme. Dozreté plody zberáme zas v jeseni (september až október). Určite ste už počuli, že najvhodnejšie je zberať ich až po prvých mrazoch, kedy nadobudnú i lahodnejšiu „sladšiu“ chuť. Tento efekt tiež môžeme docieliť umelým zmrazením, ale pre mnohých bude iste vzácnejšie, ak sa o to predsa len postará samotná príroda. Pri zbere môžete použiť aj ochranné rukavice, aby vám tŕnie nespôsobilo poranenia. Čerstvé plody rozložíme na kartón a sušíme prirodzeným teplom, pričom v prípade potreby ich dosúšame v sušiarni.
Trnková pálenka: Slivka trnková sa ako plané ovocie v kvasnom a liehovarskom priemysle používa na výrobu ovocných vín a pravej trnkovej pálenky. V severských krajinách sa jej plody so zvýšenou obľubou využívajú k dochucovaniu rôznych likérov, avšak absolútnou špičkou je, že najlepšiu trnkovicu na svete vyrábajú Slováci, ktorí za ňu získali najvyššie medzinárodné ocenenia. Pálenica nachádzajúca sa v Sobranciach má svojho majstra, ktorý dohliada na kvalitu trnkovej pálenky, ktorej neoceniteľnou výhodou je, že sa neriedi žiadnymi umelými arómami, chemickými prísadami či inými esenciami. Jedná sa o čisto vykvasené a vypálené ovocie, a preto neváhajte a degustujte tento jedinečný slovenský destilát ešte dnes!








